Pešia turistika VI. časť

Zo Šášova do Podhoria

 

Bol 8. november 1999 ráno, pod mrakom, keď sme sa s priateľom Tomášom vykotúľali z vlaku v Šášovskom Podhradí. Náš cieľ bol na druhej strane Hrona – hrad na skalnom zráze a po modrej značke Banská Štiavnica. Skončili sme vďaka vytrvalému dažďu v Podhorí.

Zo zastávky sme sa naivne pustili krížom cez lúku smerom k dedine na druhom brehu Hrona, dúfajúc, že tam bude lavička. Nebola. Vybrali sme sa teda vpravo na nový cestný most.  Za mostom späť pozdĺž Hrona do dediny čupiacej pod hradom. Na hrad je z dedinky ľahký prístup, pravda, ak si odmyslíme kopec. Končí tu zelená značka z Dúbravy. Hrad Šášov bol postavený pravdepodobne po tatárskom vpáde. Ako každý hrad prešiel rôznymi rukami. Najznámejší boli Dócyovci. Naposledy patril Banskej komore. V roku 1708 bol najskôr obsadený Thokolyho povstalcami, 27. 10. 1708 ho dobili cisárski a zapálili, od toho času pustne. Napriek tomu je čo obzerať. Po prehliadke hradu schádzame do dediny a vydávame sa modrou značkou dolinou Istebného potoka. Spočiatku je to pohodlná prechádzka, tá však asi po hodine končí. Značka sa začína šplhať starou cestou do strmého svahu, navyše začína mrholiť. Prichádzame do sedla Piesky, na cestu Podhorie – Močiar. Po pár metroch cestu opúšťame, traverzujeme v podstate ponad ňu (vľavo) lesnou cestou. Po štvrť hodine sme opäť na ceste do Močiara. Sprava sa pripája zelená zo Sklených Teplíc. Spolu s ňou odbočujeme vľavo na lesnú cestu do sedla Kráľov stôl. Zelená značka sa odpája doľava, pokračuje do Kozelníka. Mrholenie prechádza v drobný dážď, pokračujeme kľukatou cestou najskôr do kopca, potom prudkým klesaním k Žakýlskemu plesu. Je obkľúčené stromami a plné divých kačíc. Pokúšam sa fotografovať, ale veľa si od toho nesľubujem. Viditeľnosť je mizerná. Stúpame serpentínami do kopca na Žakýlsky hrad, zo sedla vedie odbočka vľavo, tá nás vyviedla na temeno zrovnaného kopca. Míňame dieru do zeme pod valom. Čo asi skrýva? Hrad sa rozprestieral v nadmorskej výške 812 m n. m. Zostal z neho obvodový val a jamy po stavbách, v jednej je diera do zeme (východ z tej pod valom?). O hrade správ takmer niet. V roku 1560 sa spomína pri chotárnom spore ako „starý hrad“ nad chotárnou studničkou. Strážil vraj starú cestu do Kremnice. Vraciame sa na chodník, čoskoro vychádzame z lesa. Dážď hustne. Prechádzame pasienkami do Podhoria. Hustý dážď a príchod autobusu do Banskej Štiavnice uľahčil naše rozhodnutie ukončiť túru.

Trasa je stredne náročná. Orientačne ujde. Lepšie je ísť, keď sú stromy bez lístia. Držte sa modrej značky, okolo Žakýla je i zelený okruh z Podhoria. Vzdialenosť cca 16 km, čas 4-5 hodín.

Jozef Lupták

 

Pomôcka:

Mapa č. 132 Kremnické vrchy

        č. 138 Štiavnické vrchy

        stará č. 8 Štiavnické vrchy

Upozornenie: Tento článok bol uverejnený v predchodcovi Krupinských novín, Hontianskom aperitíve v roku 2001, preto niektoré opísané podmienky na tejto trase môžu byť už v dnešnej dobe iné.

Pešia turistika VI. časť