Pešia turistika III. časť

Zo Žarnovice do Banskej Štiavnice

 

 

Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma, za čias Rímskej ríše to bola pravda. Parafrázou tohto výroku je, že všetky turistické chodníky v Štiavnických vrchoch vedú do Banskej Štiavnice. Keď sa pozriete na turistickú mapu, zistíte, že je to pravda.

Tak sa stalo, že som sa raz ráno ocitol na autobusovej stanici v Žarnovici. Rýchlo jedna káva v motoreste a už kráčam pozdĺž potoka po žltej značke. Prechádzam cez železničné priecestie, lanovú lávku cez Hron k prvým domom obce Lukavica. V hornej časti obce pri kaplnke odbočujem vpravo. Po chvíli, keď sa cesta rozdvojuje do dvoch doliniek, stúpam stredovým hrebienkom do lesa. Obchádzam samotu a pokračujem lesnou cestou, ktorá traverzuje svahmi Chudého vrchu a Treibolcu až k poľovníckej chatke. Chodník vedie cez rúbanisko strmo vľavo do sedla pod Priechodnou. V sedle žltá značka končí. Pokračujem modro značeným chodníkom Andreja Kmeťa, ktorý vedie z rodnej Bzenice do jeho celoživotného pôsobiska – Prenčova. Chodník pokračuje peknou hrebeňovkou v nadmorskej výške 600 až 800 m n. m. lesnými a poľnými cestami. V priehybe pod Banským vrchom sa pristavujem pri kaplnke a po chvíli klesám do sedla Krížik. Míňam samotu Rumplovská, neskôr Hadovú. Vpravo už vidím asfaltku z Banskej Hodruše do Banskej Štiavnice. Čoskoro stúpam po nej do sedla Červená studňa. Okrem križovatky asfaltových ciest je to i významná križovatka turistických trás. Stretáva sa tu červená (Žiar n/Hronom – Tanád) so žltou (Hodruša – Banská Štiavnica), so zelenou (Vysoká – Banská Štiavnica) a samozrejme modrou, po ktorej som prišiel. Volím zostup zelenou na Trojičné námestie.

Opisovaná trasa je stredne náročná. Najstrmší je prvý úsek z Lukavice po chodník Andreja Kmeťa. Odtiaľto je trasa vhodná i pre cykloturistov. Od sedla pod Banským vrchom je pekný výhľad na Sitno, ale i Kremnické vrchy a čiastočne aj do dolín na Hodrušu. Voľným tempom ju možno prejsť za 4 – 5 hodín, je to okolo 16 km.

Jozef Lupták

 

Pomôcka:

Mapa č. 138 Štiavnické vrchy

 

Upozornenie: Tento článok bol uverejnený v predchodcovi Krupinských novín, Hontianskom aperitíve v roku 2001, preto niektoré opísané podmienky na tejto trase môžu byť už v dnešnej dobe iné.