Pešia turistika II. časť

Krížom cez Ostrôžky a Javorie

 

Medzi turisticky menej známe časti Slovenska patria i pohoria Ostrôžky a Javorie. Obe pohoria tvoria pás sopečných pohorí v južnej časti stredného Slovenska a severného Maďarska. Najvyšší vrch Ostrôžok – Ostrôžka dosahuje 876,8 m n.m., Javorie na rovnomennej kóte 1043,7 m n.m. Obe pohoria sú bohaté na lesy, ale i na laznícke osídlenie. Turistických značiek je tu poskromne, no vedie tu červeno značená diaľková trasa Rudná magistrála zo Stolice do Zlatých Moraviec a na prejdenie jej časti vás teraz pozývam

Akosi som sa nevedel odhodlať na túto túru. Nakoniec rozhodla mierna zima vo februári roku 1988 a rozprávanie priateľa Tomáša, turistu fanatika. Je teda pekné ráno a ja vyrážam zo železničnej stanice Detva. Nie vľavo na Poľanu, ale presne opačným smerom. Prvý úsek vedie po asfaltovej ceste pomedzi roztrúsené domy osady Piešť. Spočiatku v miernom stúpaní, potom stále strmšie smerom na Plutov vrch (741 m n.m.). Značenie je dobré, malé problémy môžu nastať v závere stúpania, po prechode asfaltky z Podkriváňa. Tu treba ísť pozdĺž hustejšieho lesa až na temeno kopca, na lúčke vpravo do lesíka, smerovníky sú na buku. Dozvedám sa, že na Zaježovú je to 5 a pol hodiny. Zatiaľ kráčam vyše hodiny. Asi po desiatich minútach som opäť na asfaltke, ktorou pokračujem asi 5 minút a odbočujem vpravo na poľnú cestu vedľa osamelého domu. Tu ma čaká „milé“ privítanie, uvítací výbor tvoria dvaja nadšení psi. Snažili sa mi, dosť hlučne vysvetliť, že som v ich rajóne, ale našťastie nie názorne zubami. Pokračujem cestou cez pasienky, neskôr lesom. Cesta vedie po vrstevnici, zo zamyslenia  ma preberie až okraj lesa a pohľad na slnkom zaliatu malebnú osadu Sliacku Poľanu. Nájdu sa tu ešte drevenice a políčka obkladané kamennými múrikmi. Zo Sliackej Poľany cesta klesá cez les až do sedla Stará Huta – Poľana, je tu autobusová zastávka. V stúpaní bukovým lesom pokračujem na Červenákov vrch (902 m n.m.). Asi v polovici stúpania je rúbanisko a na jeho druhej strane je hustá mladina. Značenie je tu slabšie, treba stúpať vedľa „mlady“ až na vrch. Kúsok rovno hustou horou a sme na zanedbaných pasienkoch. Značky vedú po pravej ruke okrajom starej hory. V každom prípade treba zachovať priamy smer! Opakujem, značky idú krajom vysokej hory, z ktorej sem-tam vybiehajú jazyky briez, bórov, tŕnin premiešaných malinčím a černičím. Cez leto to bude orientačne náročné. Je to pekná hrebeňovka dlhá asi 3 km v nadmorskej výške okolo 900 metrov. Jej koniec je na Makytovom vrchu (922,4 m n.m.). Na Makytov vrch sa dostávam hustým lesom, vľavo borina, vpravo stará bučina. Z vrcholu vpravo starou lesnou cestou sa prudkým klesaním dostaneme do osady Blýskavica. Je menšia ako Sliacka Poľana, no rovnako malebná. Za pozornosť stojí kamenná zvonička - kaplnka v malom cintoríne. Z Blýskavice vedie červená značka asfaltovou cestou po rázcestie Polomy. Sem prichádza modrá značka zo Zvolenskej Slatiny. Je tu i poškodený smerovník a našťastie aj šípka na strome, a tak odbočujem vpravo. Kúsok cesty spolu s modrou, potom červená odbočuje vľavo k samote. Prechádzam popri dome, neskôr lesom, potom pasienkami schádzam do horskej obce Zaježová. Tu sa značenie podstatne zlepšilo. Pokračujem opäť po asfaltke popred obchod na hlavnú cestu. Odbočím vľavo a asi po 200 metroch vpravo povedľa družstevných budov asfaltovou cestou lesnou dolinou až do Sásy. Uprostred dediny je smerovník, pokračujem smerom ku kostolu na kopci, pod ním odbočím vpravo na poľnú cestu, tá ma vedie popod železničnú trať, starou zarastenou cestou až pod borinu. Zabočím vpravo cez lúku pod stĺpy vysokého napätia. V trnine je priesek, na kopci pokračujem rovno poľnou cestou vedľa lesíka a „ranča“ – to už vidieť Babinú. Vedľa agáčiny, cez hlavnú cestu, pomedzi domy prejdeme do stredu obce. Tu svoje putovanie ukončíme. Červená značka pokračuje do Banskej Štiavnice, zelená nás dovedie do Krupiny, tá už bola opísaná v Hontianskom aperitíve číslo 13/2000.

Trasa je stredne náročná. Cestou sú možné krásne výhľady na Poľanu, ale najmä na juh – na Abelovú, Starú hutu ... Značenie je priemerné. Hovorím o stave v roku 1998, ako mu prospeli posledné zimy, neviem. Tretina trasy vedie po asfaltových cestách. V podstate sa dá prejsť aj na bicykli, až na pár úsekov, kde ho treba prenášať. Vzdialenosť cca 35 km, časovo sa dá zvládnuť za 8-10 hodín. Podľa údajov na smerovníkoch 10 hod. 40 minút.

Jozef Lupták

 

Pomôcka:

Mapa č. 145 Javorie - Ostrôžky

 

Upozornenie: Tento článok bol uverejnený v predchodcovi Krupinských novín, Hontianskom aperitíve v roku 2001, preto niektoré opísané podmienky na tejto trase môžu byť už v dnešnej dobe iné.