Pešia turistika IX. časť

Zo Žibritova do Banského Studenca

Už dve túry, z Hontianskych Nemiec ( v Krupinských novinách HA č. 11/2000 a z Babinej HA č. 13/2000, sme ukončili v Žibritove (. V závere oboch som tuším spomínal, že pri troche šťastia sa zaveziete autobusom do Krupiny. Keď nejde, ako sa stávalo mne, žiadna tragédia. Je tu pokračovanie značky do Banského Studenca.

Píše sa 8. december roku Pána 1997, práve som priateľa priviedol zelenou značkou z Krupiny na Žibritov. Prišli sme pomerne skoro, a tak po krátkom oddychu a osviežení pred obchodom ( Potraviny COOP Jednota, v súčasnosti zrušenom), padla otázka: „ Čo s načatým večerom?“ Autobus bol v nedohľadne, až popoludní nepršalo, nesnežilo, nuž sme sa rozhodli pokračovať modrou značkou do Banského Studenca. Vyrážame teda pomedzi krajné domy, poľnou cestou, najskôr pomedzi polia, po chvíli lúkami pod horou porastenými starými jabloňami. Na jabloniach začína kvitnúť imelo, oblaky zase začínajú nebezpečne klesať. Na okraji lesa onedlho nachádzame značky. Starou lesnou cestou stúpame šikmo vľavo na hrebeň a hrebeňom kráčame na Buzalkov vrch 711 m,.n.m. Tesne pod vrcholom sú menšie skalné útvary. Vrchol je bez výhľadov, kvôli stromom a hustej hmle sme v oblakoch. Azda je to jeden z dôvodov, prečo opäť hľadáme značku. Podarili sa! Schádzame z Buzalkovho vrchu do sedla, konečne sme na tvrdej lesnej ceste a pokračujeme po nej vpravo. Z cesty sú pekné výhľady dolu do doliny na bralnatú „Skalu“, za pekného počasia aj na Krupinskú planinu a Javorie. Modrá čoskoro odbočuje na zarastenú cestu, môžete však smelo pokračovať po kvalitnejšej ceste až do „veľkej“ zákruty vpravo. Tu odbočíme vľavo a po pár metroch prídeme na lúku. Okrem veľkého posedu (pre poľovníkov), je tu i cesta s modrou značkou. S počiatku kráčame po rovine, potom krátkym „stupákom“ a sme na kraji lesa. Pred nami sa rozprestiera lúka-pasienok – tuším Veľké Talvíze. Značka pokračuje vpravo pozdĺž lesa. Za pekného počasia odtiaľto vidieť hrebeň Paradajsu ponad Banskú Štiavnicu, vľavo sa rysuje Sitno, vpravo masív Skalky. Značka vedie pozdĺž lesa, neskôr pasienkami na „Čelo“ (775,9 m.n.m.). Tu odbočuje prudko vľavo cez lúky, poľnú cestu vpravo a od samoty znova pomedzi polia a lúky schádza do Banského Studenca. Značenie je pravdupovediac mizerné. Takže využívam znalosť terénu a do Studenca ideme „surovo“ krížom. Cesta, ktorú križujeme vás tiež privedie do cieľa, pokiaľ odbočíte vpravo, napojí sa na červenú značku. Tou pokračujete vľavo cez poľnohospodárske družstvo. Pri odbočení vľavo na predtým spomínanej ceste zbehnete po pár kilometroch do Svätého Antona.

V Studenci nám to vyšlo. Na konečnú zastávku SAD prichádzame súčasne s autobusom. Potešilo nás to, lebo práve začalo mrholiť.

Trasa je stredne náročná, orientačne viac náročná, zišlo by sa ju preznačkovať. V akom stave je po poslednej zime a prejdených rokoch neviem. V čase nášho prechodu sa dala prejsť v pohode. Dĺžka trasy je cca 10 km. Dá sa zvládnuť za 3-4  hodiny.

Pomôcka: mapa č.:138 Štiavnické vrchy

Pešia turistika IX. časť