Pešia turistika VII.časť

Šomoška alebo na skok v Cerovej vrchovine

 

Cerová vrchovina leží na hraniciach s Maďarskom, na východ od Lučenca. Na našom území ju ohraničuje Juhoslovenská kotlina. Cerová vrchovina je vlastne časť pohoria Cserhát v severnom Maďarsku. Po geologickej sránke je to sopečné pohorie, najmladšie na území Slovenska. Priemerná výška pohoria je 500 – 600 m n. m. Pre pešiu turistiku je to pomerne neznámy kraj. Škoda, je tu čo objavovať. Napríklad hrad Šomošku.

Na Šomošku som sa chystal niekoľko rokov, vždy mi však do toho niečo prišlo. Konečne nastal deň „D“  – 13. december 1999. S priateľom, značkárom a znalcom miestnych pomerov, sme vystúpili z vlaku v Šiatorskej Bukovinke, poslednej zastávke na našom území pred Maďarskom. Na zástavke začínajú dve značky, červená a zelená. Pre nás je momentálne zaujímavá zelená. Značky idú približne jeden kilometer spoločne. Kúsok po hlavnej ceste smerom k štátnej hranici. Potom chodník odbočuje pomedzi záhrady vľavo, ak je blato, kľudne pokračujte po hlavnej ceste a odbočíte vľavo po asfaltke do miestnej časti Bukovina. Cesta nás privedie až k miestu, kde vyúsťujú obe značky. Červená odbočuje vľavo, pokračujeme zelenou, teda doprava. Zozačiatku stúpa mierne do kopca, potom traverzuje vrch Šiator. Cesta nás zavedie na parkovisko so závorou a búdkami. Za závorou je Maďarsko! V búdkach v lete vyberajú vstupné alebo parkovné? Neviem, v decembri tam nebolo ani nohy. Keďže sa nachádzame v hraničnom pásme, treba mať pri sebe občiansky preukaz alebo pas. Chodník sa tu mení na náučný chodník. Prechádzame na druhú stranu Bukovinského potoka. Štátna hranica vedie jeho stredom, takže keď doň spadnete, nezabudnite vyjsť na tú správnu stranu! Prichádzame na malú čistinku s rybníčkami. To sme už pod hradom. Hranica obchádza kopec sprava. Stúpame serpentínami na hrad. Míňame suťovisko, neskôr známy chránený prírodný výtvor – kamenný vodopád. Tvoria ho 5 – 6 boké hranoly čadičovej výplne krátera bývalej sopky, na ktorej „sedí“ hrad. Hrad je z časti postavený práve z kameňa tohto kamenného vodopádu. Do hradu vchádzame po drevenej lavičke, je čiastočne zrekonštruovaný. Jedna veža je zakrytá, múry sú zakonzervované, dedina tesne pod hradom Šomoška je v Maďarsku. Ak tam zbehnete na pivo, máte problém ako vyšitý. Z hradu je vidieť ďalší hrad v Maďarsku – Šalgo, nám šťastie nepraje, je hmla. Hrad Šomoška bol postavený po tatárskom vpáde, patril Kačicovcom, Lošonciovcom a ďalším. V júli 1575 padol do rúk Turkom, posádka údajne po pár výstreloch ušla. Nech bolo tak, či inak, v roku 1593 bol opäť v rukách cisárskych. Po stavovských povstaniach začal pustnúť, v roku 1826 dokonca vyhorel. Po prehliadke hradu sa vraciame tou istou cestou nazad. Z doliny Bukovského potoka viedla žltá „spojka“ na „mačka lúku“ na červenú značku. Viedla, ochranári sa však postarali o jej zrušenie. Žltá vychádzala uprostred obrovského kameňolomu. Vľavo po červenej prídete do východiska v Šiatorskej Bukovinke, vpravo na Pohanský hrad.

Opísaná trasa je nenáročná, vhodná i na rodinné výlety. Pozor na štátnu hranicu! Vzdialenosť je okolo 12 km. Spolu s prehliadkou hradu sú to 3-4 hodiny.

Jozef Lupták

Pomôcka:

Mapa č. 141 Cerová vrchovina - Lučenec 

Upozornenie: Tento článok bol uverejnený v predchodcovi Krupinských novín, Hontianskom aperitíve v roku 2001, preto niektoré opísané podmienky na tejto trase môžu byť už v dnešnej dobe iné.

Pešia turistika VII. časť