Pešia turistika X. časť

Z Ladzian na Sitno

Približne o šiestej hodine ráno som 20 apríla 2000 vystúpil z autobusu linky Krupina – Bratislava uprostred Ladzian. Priviedol ma sem môj večne nenasýtený turistický apetít. Cieľ bol na severe, najvyšší vrch Štiavnických vrchov – Sitno. Na jeho vrchol ma má doviesť zelená turistická značka.

Značka vedie príjemným, postupne sa zužujúcim údolím, spočiatku pomedzi lúky, neskôr lesom. Stúpanie je zanedbateľné, cesta je asfaltová, vedie po trase bývalej lesnej železnice, ktorou sa zvážalo drevo spod samého Sitna. Dolina sa rozširuje, prichádzam ku Klastavskému mlynu, následne stúpam hore Klastavou na cestu Baďan-Beluj. Odbočujem vľavo a kráčam po nej asi 500 m popred družstvo, cesta ho obchádza v prudkom stúpaní vľavo, ja pokračujem rovno. Tentoraz je to tvrdá lesná cesta bez asfaltu. Kľukatí sa pomerne úzkym lesnatým údolím. Údolie končí menšou kotlinou s lúkami, na jej dolnom konci sú zrúcaniny Počúvadlianskeho mlyna s pamätníkom padlých počas SNP. Mlyn bol základňou partizánov. Na hornom konci kotliny je horáreň Dobrá voda. Na jabloni vedľa horárne sú smerovníky, podľa nich je Sitno vzdialené ešte 2 hodiny cesty. Nad horárňou prichádzam na asfaltovú cestu, je tu rušno a čoskoro vidím prečo. Vyššie v doline je kalamita, pás vyváľaných stromov široký 100-200 m sa kľukatí strmými svahmi doliny. Na odstraňovaní pracujú partie drevorubačov. Cesta začína stúpať o niečo prudšie. V závere doliny odbočuje vpravo. Pár metrov idem spolu s modrou vedúcou od Počúvadlianskeho jazera do Sebechlieb. Modrá odbočuje vpravo dole, ja vľavo hore. Prechádzam hrebienkom, asfaltka pokračuje vpravo po vrstevnici. Schádzam do záveru susednej doliny. Tu môžu byť problémy so značením, ktoré je pomerne biedne. Zľava prichádza žltý okruh okolo Sitna. Zelená s ním pokračuje, mierne vpravo cez hrebienok schádzam na zberný jarok, ktorým pokračujem vľavo po vrstevnici. Prejdem ďalší „záver“ doliny. Zelená sa odpája od žltej strmo vľavo  do kopca. Cez rúbanisko odporúčam kráčať mierne vpravo. Výstup je prudký, chodník vedie suťoviskom pomedzi bralá, neskôr bralami s výhľadmi na juh a juhozápad (Mochovce), až na vrchol Sitna. Napodiv je slnečno, a tak sa môžem chvíľu kochať výhľadmi na všetky strany. Dolu schádzam schodmi Téryho výstupom na Tatársku lúku a jazero Počúvadlo na autobus. Šiel.

Trasa je vcelku pohodlná. Posledné 3-4 km náročné stúpanie. Značenie priemerné až na posledný úsek kde je biedne. Vzdialenosť cca 18 km. Čas 5-6 hodín. 2/3 trasy je asfalt, je vhodná i na bicykel okrem záverečného úseku. Ten sa dá spraviť modrou na jazero Počúvadlo.

Pomôcka: mapa č.8 Štiavnické vrchy (stará)

                  mapa č. 138 – “ –

                  mapa č. 140 Krupinská planina Dudince (prvé km trasy)       

Jozef Lupták     

Pešia turistika X. časť