Zabudnutá architektúra

20.04.2013 16:49

Komponovanie mesta Krupina sa začalo, ako inak, v súlade s prírodou a  potrebou využitia jej miestnych zdrojov, rieky a priľahlých úrodných sopečných pôd. Bezpochyby však jej osídlenie podnietil aj geografický charakter terénu. O niečo neskôr, pri výstavbe najdôležitejších stavieb nášho mesta, práve on zohral významnú úlohu. Všetci vieme, prečo sa strážna veža Vartovka týči na takom strategickom mieste. No z hľadiska urbanistickej štruktúry postupne formujúceho sa stredovekého mesta hrá významnú úlohu poloha kresťanskej baziliky- dnes Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Výber pozície preň bol jednoznačne podmienený morfológiou terénu. Nachádza sa v neskôr vybudovanom severozápadnom bastióne a približne do polovice dvadsiateho storočia bol najvyšším bodom kompaktne zastavaného intravilánu mesta. Napriek ďalej sa rozrastajúcej sídelnej štruktúre mesta, naďalej zostáva kompozične najsilnejšou dominantou Krupiny, využívajúc gradáciu terénu a rovnako tak aj gradáciu architektúry. Žiadna iná stavba v meste nie je tak ľahko a dobre vnímateľná z viacerých stanovíšť v meste i za ním. Tento chrám je jasným príkladom duality stredovekej moci odrážajúcej sa v siluete a pôdoryse mesta, kde je najvýznamnejším ohniskom tvorby urbanistickej štruktúry.

Takže aj dnes môžeme z urbanizmu čítať súvislosti, ktoré doň prirodzene a zároveň s jasným zámerom vpísali naši predkovia. Je zrejmé, že vtedajšia výstavba bola plánovaná a premyslená. O prirodzenosti, spätosti s prírodou a ekologickom prístupe dnes počujeme zo všetkých strán, paradoxne však, je nám v našom digitálnom veku príroda čoraz vzdialenejšia. Staviame z najšetrnejších, najkvalitnejších, najefektívnejších materiálov, aké tu kedy boli, na druhej strane sú nám jednoduché, stáročiami overené princípy výstavby čoraz vzdialenejšie. Dnes sme schopní vybudovať naozaj takmer všetko. Technológie nám umožnia vystavať hoci aj zimný štadión na púšti. Táto voľnosť nás ale častokrát vedie k nezmyslom a absurditám. Vznikajú domy s obrovským zasklením a rovnako veľkými nákladmi na vzduchotechniku a naopak obchody, ktoré dovnútra denné svetlo nevpustia; staviame vysoké ploty kvôli súkromiu, no vzápätí ho strácame vďaka sociálnym sieťam; sme schopní zbúrať celú ulicu a roky čakať, kým túto „zelenú lúku“ ktosi zastavia a potom bez mihnutia oka akceptovať výstavbu, ktorá potláča akúkoľvek architektonickú a urbanistickú hodnotu okolitej zástavby; zateplíme si dom, no čudujeme sa keď vlhne; urobíme prístavbu domu z najkvalitnejších tehál, no čudujeme sa, ak celý začne praskať...
Voľnosť a možnosti dnešnej výstavby často vedúce k takýmto absurditám odráža naše široké egá a úzke znalosti základných princípov výstavníctva, architektúry, ako aj urbanizmu. Mesto je miestom komunikácie, dialógu medzi jeho obyvateľmi a to isté platí pre jednotlivé budovy v ňom. Tie nie sú individualitami, ale sú súčasťou jestvujúcej mestskej štruktúry, preto komunikácia a dialóg obyvateľov, schopnosť „čítať“ a porozumieť odkazu našich predkov v urbanizme mesta, ako aj snaha o porozumenie dôvodov a spôsobov výstavby jednotlivých objektov, nám pomôže vyvarovať sa ďalším chybám či absurditám. Preto si skúste všimnúť, kde a prečo stojí spomínaný rímskokatolícky kostol, pôvodne bazilika z 13. storočia.
Bc. Eva Belláková