Všetko má svoj koniec

07.02.2012 20:33

Ani sme sa nenazdali a koniec nášho jazykového projektu „Urobme zo žiakov aktérov spravodlivejšieho sveta“ sa nebezpečne priblížil. V týždni od 29. januára do 4. februára sa uskutočnila posledná recipročná návšteva vo francúzskom mestečku Angers. Ak sme si mysleli, že sme utiekli pred zimou, ktorá vládla v našej krajine, boli sme na omyle. Hneď v pondelok nás obloha zasypala snehovými vločkami a povedzme si úprimne, prekvapila nielen nás, ale aj samotných Francúzov. A len tak na okraj, dokonca jeden deň tam nepremávali autobusy a deti nešli do školy. Pritom napadli asi len dva centimetre snehu.

Celý týždeň sa niesol v duchu sveta hendikepovaných. Študenti prezentovali svoje práce. Naše žiačky Grétka Pavlovová, Romanka Šmondrková a Julka Nevolná oslovili všetkých a ich prácu všetci hodnotili ako najlepšiu. Určite nezabudnuteľným okamihom pre všetkých nás bude stretnutie s mladou ženou, ktorá je v dôsledku dopravnej nehody pripútaná na vozík. Odpovedala na zvedavé otázky a priblížila im tak svoj svet. Všetci si mali možnosť vyskúšať sedieť na vozíčku a zahrali si basketbalový zápas. Nebolo to vôbec jednoduché. Počas ďalších dvoch aktivít si žiaci vyskúšali aké to je, keď je niekto slabo počujúci a slabo vidiaci. I veci, ktoré sú pre nás jednoduché a samozrejmé, zrazu predstavovali prekážku.

Okrem práce nás čakala i zábava a spoznávanie historického bohatstva mesta Angers, zámkov na Loire. Navštívili sme najväčší a najznámejší zámok Chambor. Pre nepriaznivé počasie museli organizátori nahradiť časť programu a preto sme navštívili filmové predstavenie „Artiste“. Francúzsky nemý, čierno biely film je nominovaný na desať Oskarov. A aj keď si asi väčšina z nás nevedela predstaviť sedieť v kine na nemom filme, bolo to naozaj veľmi zaujímavé.

V posledný deň sa rovnako ako počas iných pobytov konala multikultúrna večera, na ktorej sa podávali typické jedlá všetkých krajín, za účasti vedenia školy, žiakov a rodičov.

Lúčenie bolo o to ťažšie, a to hlavne pre učiteľov pôsobiacich v projekte, že niektorých už viac neuvidíme. A aj keď sa ešte koordinátori jednotlivých krajín stretnú na vyhodnocovacom stretnutí v Belgicku, i v našom oku sa zaleskla slza. Veď sme mnoho prežili, mnoho spoznali, veľa sa naučili. I preto mal, má a nepochybujem o tom, že i naďalej bude mať význam projekt, ktorý vzišiel so vzájomnej spolupráce piatich európskych krajín.

Miriam Kružliaková, školský koordinátor projektu