Stretnutie pri hrade Čabraď

09.07.2011 23:56

V okolí hradu Čabraď je jeden z najkrajších výhľadov na krajinu z vysokej skaly Sokola. Pod Sokolom je otvor v skale, ktorý domáci nazývajú jaskyňa, kde môžete nájsť rôzne nápisy a kresby na skalách. Počas protireformácie sa tu skrýval kňaz a slúžili sa tu evanjelické bohoslužby.  Ruiny hradu Čabraď, ktorého pôdorys má úctyhodné rozmery ( jeden z najväčších hradov Slovenska, po Spišskom hrade) sú známe a turistami vyhľadávané, aj vďaka dlhoročnej osvete a údržbe zvolenského občianskeho združenia Rondel (viac informácií + videá nájdete na You Tube a Wikipédii).

Tajomnú a málo známu jaskyňu pri hrade Čabraď pod skalou Sokola mali možnosť spoznať a vidieť ľudia z Cerova, Čabradského Vrbovka, Drienova, ale aj Zvolena a iní vďaka iniciatíve dozorcov cirkevných zborov M. Paška z Drienova a P. Ferienčíka z Cerova,  a tiež pani farárky z Cerova, Mgr. Anny Kukulovej, ktorá ich iniciatívu podporila a na sviatok Cyrila a Metoda - 5. júla 2011 zorganizovala výnimočné stretnutie „Pod hradom“, plné duchovnej obrody.

Aj keď počasie v týchto dňoch (začiatok júla) bolo vplyvom klimatických zmien značne vrtošivé, v deň sviatku Cyrila a Metoda bolo krásne a slnečno. Keď podujatia organizuje pani farárka Kukulová, vždy sa na ľudí usmeje slniečko. Pod hrad Čabraď sa zúčastnení dopravili zo všetkých strán rôznym spôsobom, jedni išli pešo od Cerova cez les, dá sa aj cez lúku a 7 brodov, alebo ich dopravila „exkluzívna“ skriňová „vetrieska“. Iní prišli od Čabradského Vrbovka a až na Konské sa dopravili autami. Ďalej je už osobným autom s nižším podvozkom cesta nezjazdná. Na džípe sa dá. Ale na nás čakala za Čabradským Vrbovkom na Konskom spomínaná exkluzívna „vetrieska“, ktorá zabezpečovala kyvadlovú dopravu v obidvoch smeroch – od Cerova aj z Čabradského Vrbovka. Už samotná jazda na legendárnej V3S bola adrenalínovým zážitkom. Úzku, miestami rozbahnenú a miestami po zosuvoch štrkom doplnenú cestu vedúcu na hrad, z jednej strany skaly a z druhej hlboká roklina, by nám mohli závidieť aj v peruánskych Andách. Klobúk dole pred zručným šoférom, ktorý nás bezpečne a spoľahlivo dopravil až na lúku pod Čabradský hrad pred Koháryovskú kaplnku. Tu sa už medzitým stihli zhromaždiť desiatky ľudí a ďalší postupne prichádzali peši od Cerova. Vekové zoskupenie od malých detí až po dôchodcov. Nešlo o obyčajné stretnutie, išlo o stretnutie s vyšším duchovným rozmerom (bolo prítomných 6 kňazov Hontianskeho seniorátu) a nádherná okolitá príroda  tento význam umocnila. Po programe venovanom histórii hradu a najmä pamiatke Cyrila a Metoda, ako i duchovnému slovu a zamysleniu sa, každý si mohol vybrať, či pôjde na hrad alebo sa rozhodne pre podstatne náročnejšiu túru do jaskyne pod Sokolom. Na hrad je cesta  známa (pre ľudí z Hontu) a nie náročná, jaskyňu pod Sokolom nepoznajú ani mnohí domáci. Preto sa stala veľkým lákadlom a výzvou. Z lúky pod hradom sa vyberiete cestou do doliny smerom na Cerovo. Po ľavej strane tečie riečka – na druhú stranu sa ťažko dostanete, lebo most zobral zub času a nečasu, nezáujmu a neudržiavania. Po pár minútach cesty lemovanej stromami, keď mierne zabočíte vľavo, prídete na čistinku a pred vami sa otvorí v diaľke dlhá dolina (keby ste ňou pokračovali ďalej, prídete cez 7 brodov až do katastra obce Cerovo).

Hneď na začiatku doliny musíte zamieriť vľavo, smerom k riečke, cez ktorú prejdete brodom po kameňoch. Ak ste šikovní, tak na druhom brehu vyskočíte v suchých topánkach. Ale s tým veľmi nerátajte, kamene sú šmykľavé. A tu sa je tiež zaujímavé pristaviť a zamyslieť sa. Bolo by až také ťažké, nákladné a nemožné urobiť tu jednoduchú lávku a označiť trasu?  Je to otázka smerujúca k iniciatíve a pružnosti vedenia obce Čabradský Vrbovok, keď disponuje takými úžasnými danosťami. S mokrými nohami sa väčšina pútnikov k jaskyni na druhom brehu  ocitla na lúčke s indiánskym totemom, kde práve stanoval veselý detský letný tábor. Keď sme po pravej strane obišli tábor, dostali sme sa pod strmý vŕšok. Postupovať hore bolo najistejšie serpentínovým spôsobom. Kolmou líniou v listnato-šmykľavo hlinenom teréne bez chodníkov sa vyskytlo niekoľko pádov. Lepšie si počínali deti ako dospelí. Už tu rozhodoval dobrý zdravotný stav. Určite to nie je bezpečná trasa pre ľudí s podlomeným zdravím. Ale aj tým by mohol byť dopriaty nevšedný zážitok a stačí tak málo. A tu sme pri druhom zamyslení: Stačilo by do zeme nabiť kolíky – drevené, alebo kovové a na ne upevniť reťaze, ktorých by sa mohli ľudia pridŕžať. Po strmom výstupe sa ocitnete pred malou jaskyňou pod Sokolom, kde v skalách môžete obdivovať vyryté nápisy a kresby, medzi inými znak Slovenska, ale i do skaly vryté svedectvo z čias protireformácie.

Ak chcete zažiť výhľad na okolitú krajinu očami sokola, tak popri skalách jaskyne ešte v náročnejšom strmom teréne  sa vyberte vľavo. Nie je tu žiadny chodník, musíte jednoducho nájsť priechodnú cestičku, ktorá je čím ďalej, tým viac skalnatá. Na vrchole sa týči bralo, z ktorého je nádherný výhľad ako zadosťučinenie za vašu námahu. Škoda, že aj táto trasa nie je označená. Ako radostnú raritu zaslúžiacu si obdiv je potrebné uviesť, že až na samý vrchol skaly Sokola sa dostal s menšou pomocou ostatných aj takmer 80 ročný pán J. Ferienčík z Cerova, ale jeho najväčšou silou bola jeho vlastná vôľa. A o tom to je.  Keď človek chce, aj ťažko dosiahnuteľné sa stáva možným.

                         Miroslava Hanuliaková