Biometánová stanica Krupina - dajú Krupinčania zelenému plynu zelenú?

Prečo náš kraj zaostáva? Vieme dostatočne využiť vlastné zdroje?

Obnoviteľné zdroje energie, sú iste opodstatnenou témou tohto storočia. V záujme ochrany prírody a životného prostredia, ako aj v neposlednom rade vo výrobe energie z prírodných a obnoviteľných zdrojov však akosi v rámci EÚ zaostávame. A pritom práve Slovensko označované ako najviac vidiecka krajina Európy má vynikajúce podmienky na zužitkovanie svojich vlastných prírodných zdrojov. Ak by sme sa konkrétne zamerali na náš Banskobystrický kraj, v Národnej stratégii regionálneho rozvoja je charakterizovaný ako „ostatný vidiecky, pomaly rastúci, viac stagnujúci s dlhodobo nadpriemernou mierou nezamestnanosti a nízkym stupňom pripravenosti na inovácie, priemerne atraktívny, nízko konkurencie schopný“ a navyše mimo centra rozvojových aktivít EÚ.  K hlavným disparitám BBSK v oblasti pôdohospodárstva patrí nedostatočná koordinácia, nízka konkurencieschopnosť v dôsledku nízkej produktivity, nevyužitý potenciál pestovania plodín pre energetiku a ekologické poľnohospodárstvo. V priemysle sa prejavuje inovačné a technologické zaostávanie, nedostatočná reštrukturalizácia priemyslu. K strategickým cieľom Národnej stratégie regionálneho rozvoja patrí rast a inovácie a konkurencieschopnosti priemyslu v rozhodujúcich sektoroch, pri využití obnoviteľných zdrojov energie.

Zelený plyn z Krupiny

O Krupinu prejavil záujem slovenský investor, ktorý chce pri Krupine, v areáli poľnohospodárskeho družstva na Pijaviciach postaviť prvú biometánovú stanicu na Slovensku so špičkovou technológiou. Ako Krupina rozvojový impulz a investíciu vo výške 8 miliónov Eur prijme?

Zámer investora

Zámerom investora je vybudovanie biometánovej stanice vo väzbe na jestvujúci poľnohospodársky areál v miestnej časti Pijavice. V súčasnosti je areál družstva využívaný pre poľnohospodársku činnosť: chov dobytka, oviec a ošípaných, ktorú zámer postavenia biometánovej stanice vhodne dopĺňa. Maštaľný hnoj, ktorý je v súčasnosti skladovaný na otvorenom hnojisku bude v budúcnosti hneď spracovaný v BMS a obmedzí sa tým zápach z hnojiska. To isté platí aj pre kurací trus z blízkej farmy. Na doteraz málo obrábanej pôde sa zvýši produkcia. V zariadení bude anaeróbnou biologickou fermentáciou pri mezofilných teplotách vyrábaný bioplyn, ktorý bude ďalej upravovaný a zušľachťovaný na kvalitu zodpovedajúcu požiadavkám na zemný plyn. Zámer týmto spôsobom rieši otázku získavania energií z obnoviteľných zdrojov. Biometánové stanice spracovávajú biologicky rozložiteľné organické látky obsiahnuté vo vstupných surovinách: napríklad kukuričná siláž, trávna senáž, maštaľný hnoj, kurací trus a podobne. Ďalším produktom zariadenia je digestát. Ten bude pomocou mechanického šnekového separátora rozdelený na fugát – kvapalnú zložku a separát – tuhú zložku. Fugát je charakterizovaný ako kvalitné biohnojivo a nahrádza nutnosť aplikácie umelých hnojív používaných v súčasnosti.

Prvé bioplynové stanice v našom okrese boli prijaté pozitívne  

V Ladzanoch  a Hontianskych Moravciach sa postavili k obnoviteľným zdrojom energie pozitívne. Prvé dve bioplynové stanice v našom kraji slávnostne otvorili 22. marca 2010 minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek a predseda predstavenstva E.ON Slovensko, a.s. Konrad Kreuzer. Pri tejto príležitosti bola zorganizovaná veľká tlačová konferencia za účasti viacerých slovenských televízií a novín. Od samotného začiatku výstavby prvých bioplynových staníc v našom okrese sa investor stretol  s pozitívnym prístupom. Obce považujú postavenie bioplynových staníc za prínos.

Ako Krupina prijme nový rozvojový impulz?

Ako dobre vieme, Krupina má nedostatok rozvojových impulzov a patrí skôr k zaostávajúcim okresom Banskobystrického kraja s dlhodobou vysokou mierou nezamestnanosti a ešte nižšou priemernou mzdou, riedkym osídlením, ale vynikajúcim prírodným potenciálom. Každý rozvojový impulz by mal byť preto vítaný. V prípade zahraničných investorov na území mesta s tým doteraz Krupina nemala problém, napriek charakteru výroby niektorých firiem žiadne petície ohľadom životného prostredia sa nekonali. Vzhľadom na celkovú situáciu v Krupine v súvislosti s ochranou životného prostredia a „pružnosťou“ pri riešení, resp. liknavým riešením odpadového hospodárstva: skládky TKO, ČOV atď, ako aj faktu, že priamo mestom prechádza medzinárodná cesta 1/66 a doteraz napriek rôznym „volebným“ sľubom kompetentných ľudí riadiacich mesto nebolo v praxi nič uskutočnené, je dosť divné, že práve pri zámere slovenského investora postaviť Biometánovú stanicu pri Krupine sa iniciuje petícia proti tomuto zámeru. Pokiaľ ide o samotnú petíciu namierenú proti tomuto investičnému zámeru, je potrebné položiť si viacero otázok: Kto a prečo túto petíciu zorganizoval? Je táto petícia opodstatnená? Je táto petícia z hľadiska legislatívneho platná, keď hneď na prvej strane petičných hárkov figurujú podpisy ľudí napríklad z Cerova? Ako sa občanov Cerova dotkne výstavba BMS v Krupine, prečo vôbec petíciu podpísali? V stanovisku „petičiarov“ sa uvádza: „ Navrhovaná činnosť (BMS) je veľkou záťažou pre životné prostredie z hľadiska dopravy“... „predpokladajú, že: „ chýbajúce suroviny pre biomasu bude potrebné dovážať zo severnej strany  po ceste 1/66 priamo cez centrum mesta Krupina, čo bude mať nepriaznivý vplyv na prehustenú premávku v meste a zdravotný stav obyvateľstva“. V skutočnosti však činnosť BMS  nie je veľkou záťažou pre životné prostredie a z hľadiska dopravy sa bude podieľať len troma percentami. Mesto by sa malo skôr zaujímať o to, ako bude riešiť gro problému 97%.  Podľa sčítania dopravy prevedeného v roku 2010 jazdilo po ceste 1/66 v najbližšom mieste k záujmovému územiu (BMS) celkom denne 6388 vozidiel, z toho 1509 nákladných. V porovnaní s týmito údajmi je preto možné konštatovať, že počet jázd spojených s prevádzkovaním BMS nebude mať za následok významné navýšenie hlukovej ani emisnej záťaže v záujmovej lokalite – aj v okamihu maximálneho zaťaženia bude počet jázd tvoriť oproti celkovým jazdám okolo 3%!

Ďalej sa v stanovisku petície uvádza: Podľa odhadov výmera tohto času obhospodarovanej pôdy firmou Poľnohospodárskeho družstva Mefa je cca 400 ha a 250 ha pôdy.“

Následne je v stanovisku urobený jednoduchý výpočet, podľa ktorého vraj nemá poľnohospodárske družstvo dostatočné podmienky na produkciu vlastného maštaľného hnoja a iné vstupné suroviny do BMS. Po preverení sme zistili nasledovné: Poľnohospodárske družstvo Mefa má 500 ha pôdy deklarovaných na priame platby a cca 310 ha sa neobhospodarovalo z dôvodu nedostatku odberateľov poľnohospodárskej produkcie, čo sa však postavením BMS zmení a pôda sa začne intenzívne obrábať. Čiže družstvo celkom disponuje viac ako 800 ha pôdy a prepočet v stanovisku petície založený na odhade je nesprávny. Niektorí Krupinčania si možno ešte pamätajú, že družstvo bolo kapacitne vybudované na chov 400 ks dobytka, ktorý sa tu v minulosti choval.

Z tvrdení iniciátorov petície je zrejmé, že sú opreté viac o domnienky, ako o fakty.

Bude  závisieť od postoja kompetentných, či správne vyhodnotia fakty, nie dohady a prejaví sa to tiež na hlasovaní poslancov Mestského zastupiteľstva Krupiny, do akej miery sú schopní podporiť rozvoj mesta. V obciach s tým problém nemali. Známy Krupinčan Viliam Sýkora, ktorého život bol príkladným prínosom pre mesto sa v živote riadil poznaním: „Keď niekto chce robiť, tak hľadá možnosti ako sa to dá urobiť a keď niekto nechce robiť, tak hľadá spôsoby a výhovorky ako sa to nedá.“ Doktor Július Vachold, tiež známy Krupinčan, bol počas celého svojho života zástancom obnoviteľných prírodných zdrojov, svoje názory niekoľkokrát publikoval v novinách Hontiansky aperitív. Podľa jeho názoru situovať súčasný priemyselný park na najúrodnejšej pôde Krupiny,  kde pôsobia viaceré zahraničné firmy, pričom ich výroba vôbec nesúvisí s obnoviteľnými zdrojmi, bola absurdita nezohľadňujúca prírodný potenciál mesta a okolia.

 

Pripravované kroky k výstavbe BMS v Krupine

Opýtali sme sa investora, aké kroky v súvislosti s výstavbou biometánovej stanice podnikol a podnikne. Na otázky nám odpovedal Róbert Rajninec, konateľ spoločnosti Elleven.

„V zmysle záverečného stanoviska Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene sme zadali spracovanie štúdie posúdenia vplyvov na životné prostredie v stanovenom rozsahu. Zdôraznil by som, že doposiaľ sme vždy robili kroky v súlade s platnou legislatívou a požiadavkami mesta ako povoľovacieho orgánu. Odhliadnuc od spracovania Štúdie sme nezávisle nechali spracovať rozptylovú štúdiu, ktorá vzhľadom na prúdenie vzduchu a použitú technológiu posudzovala možnosť zasiahnutia zápachom obytné časti Pijavíc. Možnosť obťažovania zápachom táto štúdia vyvrátila. 

Ešte pred prvým verejným prerokovaním zámeru sme vyhodnocovali prístup k stavbe a hľadali alternatívne riešenia napojenia na hlavnú cestu, nakoľko existujúca prístupová cesta nie je aj z ekonomického hľadiska pre prístup vyhovujúca. Nechali sme spracovať dopravný projekt, ktorý rieši pripojenie dvora na prístupovú komunikáciu v extraviláne mesta jednoúčelovou obslužnou komunikáciou, a týmto okrem iného, eliminujeme aj súčasné prejazdy poľnohospodárskej techniky po súčasnej mestskej komunikácii.

Pripravujeme koncepčné kroky tak, aby sme rozptýlili obavy Krupinčanov z pripravovanej činnosti pričom sa im počas celej doby prípravy snažíme maximálne vychádzať v ústrety v zmysle vznesených požiadaviek a ich riešenia. Zámer bude realizovaný najmodernejšou technológiu a ako pevne veríme, stane sa na dlhú dobu výstavnou skrinkou regiónu. V zahraničí je bežné, že podobné realizované projekty si chodia pozerať záujemcovia o stavbu, ako aj kritici, ktorých názor bol pôvodne záporný. Až po osobnej návšteve takejto stavby sa presvedčia o svojom mylnom názore – aj keď navonok ho asi neodprezentujú. Na podobné exkurzie sa v súčastnotsi chodí do Nemecka a už aj do Čiech, pričom ide minimálne o jednodenné návštevy, ktoré využívajú ubytovanie, stravovanie a miestne služby. Samozrejme, toto nie je hlavný prínos. Dôležitý efekt je zachovanie, posilnenie a rozšírenie pracovných miest v rastlinnej a živočíšnej výrobe.

Aký je Váš názor na petíciu?

Názor občanov samozrejme berieme do úvahy, ako aj ich právo a možnosť vyjadriť sa k zámeru. Ako neopodstatnený a tendenčný však vnímame spôsob vedenia petície a požiadavky petičného výboru. Na prvom verejnom prerokúvaní vyplynuli z požiadaviek občanov závery, ktoré boli jasne sformulované v stanovisku mesta. Požiadavky sa týkali  obavy z možného zápachu, ohrozenia spodných vôd a prejazdov cez existujúcu mestskú komunikáciu. Ako sme uviedli, nechali sme spracovať rozptylovú štúdiu, dopravný projekt alternatívneho napojenia na hlavnú komunikáciu, ako aj hydrogeologický posudok pre rozptyl tekutého fugátu do pôdy, ktorý je v zahraničí posudzovaný ako vysokokvalitné a ekologické hnojivo. Taktiež sa nijaký z orgánov štátnej ani verejnej správy, pričom pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie ich Obvodný úrad Životného prostredia vo Zvolene oslovil viac ako 12 - medzi inými aj CHKO Štiavnické Vrchy, Odbor civilnej obrany, Obvodný úrad verejného zdravotníctva, Ministerstvo Životného prostredia atď., zámer ani nespochybnil ani k nemu nevydal záporné stanovisko. 

Ako veľmi neštandardnú a až šikanóznu vnímame požiadavku petičného výboru, doručenú na OU ŽP so samostatným posudzovaním vplyvov na životné prostredie v prípade predpokladaného navýšenia stavu  hovädzieho dobytka. Samotný územný plán Mesta Krupina na str. 35 konštatuje takmer ¾ rezervu chovu oproti súčasnému stavu chovu dobytka. Územný plán predpokladá veľkosť chovu 800 ks dobytka, oproti aktuálnemu stavu 120 ks a cieľovému stavu 600-700kusov. Chov a pastva hovädzieho dobytka je v tomto regióne daná historicky, pričom hospodársky dvor a teda aj chov hovädzieho dobytka je na tomto mieste od 70-tych rokov. Začíname nadobúdať dojem, že sa nejedná o spochybnenie škodlivosti nášho zámeru na danom mieste, ale o presadzovanie iných podnikateľských zámerov.  

Aktuálne vyhodnocujeme petičné hárky, kde sa proti zámeru podpísali aj ľudia  s trvalým pobytom mimo Krupiny, ktorých sa zámer nijako nedotýka. Tiež máme k dispozícii informácie, podľa ktorých boli ľudia pri podpisovaní účelovo zavádzaní rozsahom zámeru a jeho vplyvom na životné prostredie.

Na základe náznakov, že petícia mohla byť zmanipulovaná najmä dôvodu opakujúceho a identického rukopisu pri mnohých podpisoch, ktorý je zrejmý aj pri zbežnom skúmaní, sme sa rozhodli pristúpiť ku krokom, ktoré majú tieto podozrenia vyvrátiť alebo potvrdiť. Petičné hárky sme prenechali na posúdenie znalcovi v odbore písmoznalectvo, ktorý po prvotnom skúmaní natrafil na zhodné znaky viacerých podpisov. Záver a odpoveď však dá až spracovaný znalecký posudok. Ak sa naše podozrenie ukážu ako opodstatnené, následne zvážime efektívne právne kroky, ktoré môžu vyústiť do podania trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, pre pozmeňovanie a falšovanie vzhľadom na skutočnosť, že ide o verejnú listinu. Taktiež následne zvážime kroky vedúce k náhrade spôsobenej škody.  Pevne však veríme, že takéto kroky nebudeme musieť vykonať.

Našim zámerom je priniesť jednu z najmodernejších technológií v Európe do mesta Krupina a cez multiplikačné efekty tohto zámeru zvýšiť povedomie o meste ako o modernom a pokrokovom. A zároveň zachovať a hlavne rozšíriť poľnohospodársku výrobu, ktorá je pre túto oblasť tak charakteristická a dôležitá.

Miroslava Hanuliaková

Biometánová stanica Krupina

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>